Život Prešova
online
online
atletika: Kráľovná od pompéznosti k fiaskám, s pohonom monarchie
24.07.2012 Celý región
Londýn 23. júla (TASR) - Nový Olympijský štadión v Londýne, dominanta hier, kráľovnej športov atletike hanbu neurobí. Vyhradila si viacero naj, dovedna až desať dní od 3. augusta až po záverečný a obsiahne 47 disciplín z celkového počtu 302. Nachystať sa musela najväčšia porcia medailových kolekcií a niektoré strhnú do diania aj zabudnuté kúty sveta.
Sebastian Newbold Coe, Baron Coe, skrátene Seb Coe sa po ukončení svojej kariéry stredotratiara s dvoma zlatými na OH v Moskve'80 a Los Angeles'84, vydal na inú dráhu, politickú a diplomatickú. Šéf LOCOG-u, organizačného výboru londýnskej olympiády, dodal atletike primeraný 'grif', ktorý v kráľovstve parlamentného monarchu Alžbety II. by mal byť naozaj kráľovský.
Atletike na olympiádach vždy patrilo výnimočné postavenie. Teraz by sa spoločným menovateľom atraktívnosti malo stať meno jamajského šprintéra. Nad Usainom Boltom sa spriadajú všelijaké scenáre a najviac nad jeho duelom s Američanmi a krajanom Blakeom. Ostrovy však vzruší asi najviac sedembojárska sopka Jessica Ennisová, ktorú mediálne predurčili na reklamný piedestál britského impéria.
Škandály, či bombastické víťazstvá v atletike oproti iným športom akosi vždy viac zarezonovali. Ak by sa zablúdilo až do Soulu '88, tak stačí spomenúť len jeden mega zločin na ľudskej dôstojnosti. Planetárny súboj súbojov medzi Američanom Carlom Lewisom a Benom Johnsonom na stovke v prospech kanadského svalovca so svetovým rekordom (9,79) vyústil do steroidného konca, v ktorom na pranieri vyhorel Kanaďan a s hanbou Kóreu opúšťal.
Atlanta'96 vyplavila na svojom pompéznom štadióne americký fenomén Michaela Johnsona. Jeho zlaté tretry priviedli divákov do vytrženia na 200 i 400 m a dvojstovku okorenil svetovým rekordom 19,32. Nejaká Francúzka Perecová na 200 a 400, či Ruska Masterkovová taktiež so zlatým double na 800 a 1500 m patetických Američanov nevzrušila, no Carl Lewis v diaľke so štvrtým triumfom na OH vyzdvihol povedomie ich nadvlády do hemisfér patriotického šialenstva.
Sydney'2000 v atletickom zobrazení vykreslilo najmä Američanku Marion Jonesovú. Päť medailí (3-0-2) vytvorili impozantný ženský rekord, ktorý však rokmi zhorkol po dopingovom škandále a dokonca aj väzenia. Koktajl výnimočnosti domiešal Michael Johnson s dvoma zlatými (400, štafeta), keď svoju zbierku na troch olympiádach vyšperkoval na päť triumfov.
Atény so silným odkazom na antiku osviežili starobylú Olympiu guliarskymi disciplínami, no aj dopingovými škandálmi. Do vreca hriešnikov sa pomestili domáci šprintéri Kenteris a Thanouová, no aj zlatá guliarka z Ruska Koržanenková i maďarskí atléti, diskár Fazekas a guliar Annus. Dopingová pavučina sa omotala aj slovenským pradivom, olympiádu predčasne opustil slovenský guliar Milan Haborák. Usvedčila ho časom 'odležaná' pozitívna vzorka so zakázaným hormónom HCG na madridskom mítingu ešte 17. júla.
Peking bol jednoznačne v područí Jamajčana Usaina Bolta. Tri svetové rekordy na Národnom štadióne so symbolikou Vtáčieho hniezda na 100 m (9,69), 200 m (19,30) a na 4x100 m Jamajky (37,10) vytvorili z neho hrdinu nadživotnej veľkosti. Svetové maximá pokorili aj Ruska Samitovová-Galkinová na 3000 m prek. (8:58,81) i ďalšia Ruska Isinbajevová v žrdi (505) a aj keď nebolo možné ubrať unikátny zlatý šarm obhajkyne Isinbajevovej, Bolt svietil nad všetkými ako rozžeravená kométa.
Ak si Olympijský štadión v Pekingu vyslúžil vďaka podobe názov 'Vtáčieho hniezda', tak londýnsky vyvolal asociácie 'misy s pudingom' a na nej by si chceli pochutnať aj 11-ti slovenskí atléti. Nie vždy mali cestičky k primeranej sláve na OH vydlážené. Každý jeden nezdar bol aj zdrojom poučenia. Od roku samostatnosti sa len márne usilovali priblížiť k zlatému stolcu chodca Jozefa Pribilinca v Soule'88.
Jednotlivé príbehy by si zaslúžili napísať aj malý breviár do vrecka. V Pekingu Kazimírovi Verkinovi, poslednému chodcovi na 50 km, tlieskal celý štadión. "V cieli som sa vyzul, nechal tenisky na tartane, bola v tom symbolika, s chôdzou končím," tlačil zo seba slová, sediac v unavený na zemi. "Takto sa má skončiť kariéra, túto bodku si cením, došiel som olympijskú päťdesiatku."
Kazimír Verkin si zaslúžil obdiv nad posledným miestom. "Keď som sa objavil v bráne borcov, až vtedy som zistil, že potlesk patrí mne. Je to krásny pocit, keď dostávate na poslednej pozícii ovácie ako víťaz. Budem na to spomínať celý život."
Aj Marcel Matanin v Aténach prežíval niečo výnimočne podobné. Olympijský maratón zvládol na 81. mieste. "Vyzeralo to so mnou biedne, bol som unavený, nohy prestávali poslúchať. Našťastie okolo mňa bola neustále vynikajúca divácka atmosféra. Každý jeden môj unavený krok sprevádzalo hlasné povzbudzovanie a ja som si predsa nemohol dovoliť pred ich očami zastať a vzdať sa."
Matanin dobehol na poslednom mieste, pravda, ak sa nerátalo tých 21 maratóncov, ktorí preteky nedokončili.
Na OH v Sydney sa márne v cieli na štadióne čakalo na Róberta Štefka, maratón nestihol dokončiť pred slávnostným ukončením hier. Iný náboj exkluzivity mali dvojičky Dana a Jana Velďákové, v Pekingu v kvalifikácii trojskoku a diaľky bez jediného platného pokusu. Z nepríjemného súdka pochádzal predčasný odchod guliara Haboráka v Aténach za doping. Slávnym v osobitnom význame sa stal 'pochod vyčerpania' chodca Tichého v Atlante, ktorý sa dostal na prvé stránky novín, no aj šesť vyholených hláv celej chodeckej družiny, na konci olympiády výrazne sklamanej z výsledkov.
Londýn však nie je vlhkosťou stresovaná Atlanta, či horúčavou roztápané Atény, alebo dusnom a smogom spútaný Peking. Z očakávaného, typicky európskeho počasia vanie optimizmus aj pre slovenských atlétov, ktorí by si mohli vytvoriť v Londýne výsledkové maximum samostatného účinkovania na OH.
Sebastian Newbold Coe, Baron Coe, skrátene Seb Coe sa po ukončení svojej kariéry stredotratiara s dvoma zlatými na OH v Moskve'80 a Los Angeles'84, vydal na inú dráhu, politickú a diplomatickú. Šéf LOCOG-u, organizačného výboru londýnskej olympiády, dodal atletike primeraný 'grif', ktorý v kráľovstve parlamentného monarchu Alžbety II. by mal byť naozaj kráľovský.
Atletike na olympiádach vždy patrilo výnimočné postavenie. Teraz by sa spoločným menovateľom atraktívnosti malo stať meno jamajského šprintéra. Nad Usainom Boltom sa spriadajú všelijaké scenáre a najviac nad jeho duelom s Američanmi a krajanom Blakeom. Ostrovy však vzruší asi najviac sedembojárska sopka Jessica Ennisová, ktorú mediálne predurčili na reklamný piedestál britského impéria.
Škandály, či bombastické víťazstvá v atletike oproti iným športom akosi vždy viac zarezonovali. Ak by sa zablúdilo až do Soulu '88, tak stačí spomenúť len jeden mega zločin na ľudskej dôstojnosti. Planetárny súboj súbojov medzi Američanom Carlom Lewisom a Benom Johnsonom na stovke v prospech kanadského svalovca so svetovým rekordom (9,79) vyústil do steroidného konca, v ktorom na pranieri vyhorel Kanaďan a s hanbou Kóreu opúšťal.
Atlanta'96 vyplavila na svojom pompéznom štadióne americký fenomén Michaela Johnsona. Jeho zlaté tretry priviedli divákov do vytrženia na 200 i 400 m a dvojstovku okorenil svetovým rekordom 19,32. Nejaká Francúzka Perecová na 200 a 400, či Ruska Masterkovová taktiež so zlatým double na 800 a 1500 m patetických Američanov nevzrušila, no Carl Lewis v diaľke so štvrtým triumfom na OH vyzdvihol povedomie ich nadvlády do hemisfér patriotického šialenstva.
Sydney'2000 v atletickom zobrazení vykreslilo najmä Američanku Marion Jonesovú. Päť medailí (3-0-2) vytvorili impozantný ženský rekord, ktorý však rokmi zhorkol po dopingovom škandále a dokonca aj väzenia. Koktajl výnimočnosti domiešal Michael Johnson s dvoma zlatými (400, štafeta), keď svoju zbierku na troch olympiádach vyšperkoval na päť triumfov.
Atény so silným odkazom na antiku osviežili starobylú Olympiu guliarskymi disciplínami, no aj dopingovými škandálmi. Do vreca hriešnikov sa pomestili domáci šprintéri Kenteris a Thanouová, no aj zlatá guliarka z Ruska Koržanenková i maďarskí atléti, diskár Fazekas a guliar Annus. Dopingová pavučina sa omotala aj slovenským pradivom, olympiádu predčasne opustil slovenský guliar Milan Haborák. Usvedčila ho časom 'odležaná' pozitívna vzorka so zakázaným hormónom HCG na madridskom mítingu ešte 17. júla.
Peking bol jednoznačne v područí Jamajčana Usaina Bolta. Tri svetové rekordy na Národnom štadióne so symbolikou Vtáčieho hniezda na 100 m (9,69), 200 m (19,30) a na 4x100 m Jamajky (37,10) vytvorili z neho hrdinu nadživotnej veľkosti. Svetové maximá pokorili aj Ruska Samitovová-Galkinová na 3000 m prek. (8:58,81) i ďalšia Ruska Isinbajevová v žrdi (505) a aj keď nebolo možné ubrať unikátny zlatý šarm obhajkyne Isinbajevovej, Bolt svietil nad všetkými ako rozžeravená kométa.
Ak si Olympijský štadión v Pekingu vyslúžil vďaka podobe názov 'Vtáčieho hniezda', tak londýnsky vyvolal asociácie 'misy s pudingom' a na nej by si chceli pochutnať aj 11-ti slovenskí atléti. Nie vždy mali cestičky k primeranej sláve na OH vydlážené. Každý jeden nezdar bol aj zdrojom poučenia. Od roku samostatnosti sa len márne usilovali priblížiť k zlatému stolcu chodca Jozefa Pribilinca v Soule'88.
Jednotlivé príbehy by si zaslúžili napísať aj malý breviár do vrecka. V Pekingu Kazimírovi Verkinovi, poslednému chodcovi na 50 km, tlieskal celý štadión. "V cieli som sa vyzul, nechal tenisky na tartane, bola v tom symbolika, s chôdzou končím," tlačil zo seba slová, sediac v unavený na zemi. "Takto sa má skončiť kariéra, túto bodku si cením, došiel som olympijskú päťdesiatku."
Kazimír Verkin si zaslúžil obdiv nad posledným miestom. "Keď som sa objavil v bráne borcov, až vtedy som zistil, že potlesk patrí mne. Je to krásny pocit, keď dostávate na poslednej pozícii ovácie ako víťaz. Budem na to spomínať celý život."
Aj Marcel Matanin v Aténach prežíval niečo výnimočne podobné. Olympijský maratón zvládol na 81. mieste. "Vyzeralo to so mnou biedne, bol som unavený, nohy prestávali poslúchať. Našťastie okolo mňa bola neustále vynikajúca divácka atmosféra. Každý jeden môj unavený krok sprevádzalo hlasné povzbudzovanie a ja som si predsa nemohol dovoliť pred ich očami zastať a vzdať sa."
Matanin dobehol na poslednom mieste, pravda, ak sa nerátalo tých 21 maratóncov, ktorí preteky nedokončili.
Na OH v Sydney sa márne v cieli na štadióne čakalo na Róberta Štefka, maratón nestihol dokončiť pred slávnostným ukončením hier. Iný náboj exkluzivity mali dvojičky Dana a Jana Velďákové, v Pekingu v kvalifikácii trojskoku a diaľky bez jediného platného pokusu. Z nepríjemného súdka pochádzal predčasný odchod guliara Haboráka v Aténach za doping. Slávnym v osobitnom význame sa stal 'pochod vyčerpania' chodca Tichého v Atlante, ktorý sa dostal na prvé stránky novín, no aj šesť vyholených hláv celej chodeckej družiny, na konci olympiády výrazne sklamanej z výsledkov.
Londýn však nie je vlhkosťou stresovaná Atlanta, či horúčavou roztápané Atény, alebo dusnom a smogom spútaný Peking. Z očakávaného, typicky európskeho počasia vanie optimizmus aj pre slovenských atlétov, ktorí by si mohli vytvoriť v Londýne výsledkové maximum samostatného účinkovania na OH.
0
www.ZIVOTPO.sk
